सब लोक-गाथा
☀️

सूर्जा कुंवर

गढ़वाली लोक-गाथा

हुडकी बोल की वीर-गाथा — सूर्जा कुंवर का शौर्य और बलिदान।

Story Summary (English)

Surja Kunwar is a heroic ballad (Veer Gatha) sung in the Hurkiya Bol tradition of Garhwal. Surja Kunwar was a young Rajput warrior from a small hill kingdom who refused to bow before a tyrannical neighboring ruler. When the enemy army surrounded his village, Surja donned his battle armor, tied his traditional headgear (pagri), and rode out alone to face hundreds of soldiers. The ballad describes his fearless charge, the clash of swords, and his refusal to retreat even when mortally wounded. His mother had tied a protective thread (raksha-sutra) on his wrist, and as long as it held, no sword could cut him. But when a treacherous arrow from behind severed the thread, Surja fell. Even in death, his sword arm kept swinging. The ballad is performed during Jagar ceremonies and represents the Garhwali ideal of warrior honor — that death in battle is preferable to a life of submission.

हुड़की बोल मा गाईन्दी यो गाथा, सूर्जा कुंवर की।

सूर्जा कुंवर छयो राजपूतों को छोरो,

जैका भुजा मा बल छयो, हिया मा आग।

जब दुश्मन को राजा ऐगे फरमान:

माथो नवाओ, नजराना दौ, नी त मिटाई द्यूलू।

सूर्जा बोलदो: मेरो माथो सिरफ ईश्वर आगे झुकदो,

तेरो फरमान मैं चूल्हा मा जलाऊंलो।

तब गुस्सा चढ़ो दुश्मन राजान,

भेजे सौ सवार, सौ तलवार, सौ भाला।

सूर्जा की जिया तब बोल्दी:

बेटा, यो लड़ाई तेरी अकेला की नी छ,

भागी चल, किला मा लुकी जा।

सूर्जा कुंवर हँसदो बोलदो:

जिया, भागणो कायरों को काम छ,

मैं छऊँ रजपूत, मेरो खून मैदान मा बैलो,

पर मेरी पीठ बैरी नी देखलो।

तब माता बांधदी राखी, रक्षा-सूत्र,

जब तक यो धागो छ, कुई शस्त्र तैं नी काटलो।

सूर्जा तब सिंगार सजाये:

पागड़ी बांधे, तेग कमर बांधे, ढाल धरे,

घोड़ा चढ़ीक निकले अकेलो।

सौ सवारू मा घुसीगे सूर्जा, जनी शेर भेड़ों मा,

तलवार चमकाई, एक मारो दाईं, एक मारो बाईं,

गिरन्दा गिरन्दा, फिर उठदो सूर्जा।

पर पीछू से एक बाण ऐगे तीर, छल से,

काटी दिन्यो रक्षा-सूत्र, माता को धागो टूट्यो।

सूर्जा को बल कमजोर ह्वैगो,

पर फिर भी लड़दो रैगो, गिर-गिर उठदो।

आखिर मा सूर्जा गिरीगे, पर मुख मा हास छयो:

मैं जीतों मरूंदो, पर हारीक नी।

दुश्मनों भी बोल्या: यो छौ असली मर्द,

इनू वीर हमन नी देखो।

हुड़की बजदी, गाथा गाईन्दी:

सूर्जा कुंवर अमर छ, जब तक पहाड़ छन।

यो लोक-गाथा गढ़वाल की मौखिक परम्परा का हिस्सा छ — पीढ़ी दर पीढ़ी सुणाई जांदी रही छ।

यो गाथा का बारे मा घुघुती AI सी पुछण च त घुघुती AI मा जा।

और लोक-गाथा

PahadiTube

PahadiTube ऐप इंस्टाल करें

APK नहीं — सीधे ब्राउज़र से!

⚠️ कोई APK फ़ाइल इंस्टाल न करें — वो हमारी नहीं है!