सब लोक-गाथा
⚜️

मादो महेश गाथा

गढ़वाली लोक-गाथा

पंवार वंश के शासक मादो महेश और उनकी वीरता की गाथा।

Story Summary (English)

Madho Mahesh Gaatha narrates the glory of the medieval Panwar king Madho Mahesh (also called Madho Singh) who expanded the Garhwal kingdom to its greatest extent. The ballad describes his coronation at Srinagar (Garhwal's ancient capital), his military campaigns against neighboring hill states, and his patronage of temples and Brahmin settlements. Unlike the purely martial ballads, this gaatha also describes Madho Mahesh as a just ruler who settled land disputes, built irrigation channels (guls), and protected traders on mountain passes. The narrative includes his famous declaration: 'The rivers of Garhwal shall flow free, the passes shall remain open, and no traveler shall go hungry in my kingdom.' His reign is portrayed as a golden age when Garhwali culture flourished — poets composed, dancers performed at court, and the annual Magh Mela at Srinagar drew traders from Tibet, Nepal, and the plains. The gaatha ends with his death in battle defending the northern frontier, his body carried back on his shield, and the kingdom mourning for twelve days.

सिरीनगर गढ़ मा राज करदो छयो मादो महेश पंवार,

जैकी तलवार मा बिजली छई, जैका दिल मा न्याय।

राज-तिलक ह्वैगे मादो को सिरीनगर मा,

पंडितों मन्त्र पढ़ीन, देवता साक्षी रईन।

राजा बोल्दो: मेरा गढ़वाल मा,

गाडू मुक्त बगलीं, कांठा खुला रैला,

कुई यात्री मेरा राज मा भूखो नी सोलो।

तब चलीन वैकी सैना — पूरब, पच्छिम, उत्तर,

पहाड़ी राज जीत्या, सीमा बढ़ाई।

पर मादो महेश सिर्फ लड़ाकू नी छयो,

वो न्यायी भी छयो, बुद्धिमान भी।

जमीन का झगड़ा सुलझाये,

गुल (सिंचाई नहर) बनवाये,

व्यापारियों तैं सुरक्षा दिन्यो।

वैका दरबार मा कवि गान्दा, नर्तकी नाचन्दी,

माघ मेला मा तिब्बत, नेपाल, मैदान से सौदागर औन्दा।

गढ़वाल को सोना-काल छयो मादो महेश को राज,

धर्म फूल्दो, संस्कृति खिलन्दी, प्रजा सुखी।

पर एक दिन उत्तर सीमा से दुश्मन ऐगे,

मादो महेश अफू सैना लेक गए।

भीषण लड़ाई — तलवारों की झनकार,

मादो महेश लड़दो-लड़दो, एक बाण छाती मा लग्यो।

गिरीगे राजा — पर मुस्कौन्दो:

मैंन राज बचाये, मेरी ड्यूटी पूरी।

वैको शरीर ढाल पर रखीक लौट्या सैनिकों,

सिरीनगर मा बारह दिन शोक मनाइयो।

गढ़वाल रोयो — मादो महेश जसो राजा

फेर नी होलो, फेर नी होलो।

पर वैकी यादगार आज भी छ:

वो गुल आज भी बगन्दा, वो मन्दिर आज भी खड़ा।

मादो महेश — गढ़वाल को गौरव।

यो लोक-गाथा गढ़वाल की मौखिक परम्परा का हिस्सा छ — पीढ़ी दर पीढ़ी सुणाई जांदी रही छ।

यो गाथा का बारे मा घुघुती AI सी पुछण च त घुघुती AI मा जा।

और लोक-गाथा

PahadiTube

PahadiTube ऐप इंस्टाल करें

APK नहीं — सीधे ब्राउज़र से!

⚠️ कोई APK फ़ाइल इंस्टाल न करें — वो हमारी नहीं है!